IX Festival Flamenco de Londres 2012 - Vicente Amigo

Za mnou krásny jarný podvečer...s dcérou v krčme na jednom pive , ona sa pri tom učila slovenčinu. Neskôr som sa prešla so psami okolo panelákov, podobných ako ten  v ktorom bývam  ja. Hádky počuteľné z okien nekorenšpodovali s pokojom vonku , popri tom mi myšlienky behali okolo zajtrajška. Ešte robím v krčme. Už  viem , že len pár dní ...momentov. Jeden z mojich životných cyklov, keď som zistila čo by som už viac robiť nechcela. Ale čo všetko pre prežitie človek nevytrpí.... počas toho sa mi vybavil aj  moment , keď tam za mnou prišla kamarátka aj s manželom a hneď mi povedala, že na takom mieste by nikdy nerobila ani minútu. Trochu sme filozofovali o tom aký ľudia navštevujú takéto podniky a dokážu tam presedieť celé dni a prepiť, či prehrať posledný halier, nad ich myslením a životnou úrovňou. Na záver povedal jej manžel  jednu naozaj tvrdú vetu : "Vieš takéto rozmýšľanie a takúto úroveň má ale 80 % slovenskej populácie" . Len vyslovil to čo som si ja sama myslela už veľmi dlho  pred tým, než som naozaj takýchto ľudí spoznala. Jedným slovom malá kultúrnosť národa a veľká zakomplexovanosť, ktorú vidno v bežnom živote na každom kroku. Už od nastúpenia do mestskej hromadnej dopravy až po platenie v pokladniach obchodov. A keď  že som pracovne bola aj v inej krajine mám s čím porovnávať. A ako sa v tejto krajine máme a akých ľudí si do vlády vždy zvolíme  ? Obraz ľudí , ktorí ich volia ...sú rovnaký.